Vlastná tvorba ;-)

Moje meno je Lussia,ale volajú ma Liss.Narodila som sa v 1995 v San Franciscu,kde som žila do mojich 9 rokov,následne sme sa presťahovali na Floridu.Mám staršieho brata,volá sa Sam,má 18.Všetko bolo úžasné,mali sme veľký dom,ja a môj brat sme mali úžasný vzťah,no rodičia sa z ničoho nič začali hádať.Podal sa návrh na rozvod a o mesiac sa už rozvádzali,bolo to pre mňa hrozné!!Mama prišla mesiac po rozvode za mnou so slovami : „Dcérka,myslím,že by si mala niečo vedieť,ale...“

Hneď som na ňu vyhŕkla: „Okamžite mi to povedz,chcem vedieť o čo ide !!“...

Mama len sklopila zrak a pokračovala : „Ale nechcem,aby si zažívala stresy a...“

Opäť som jej skočila do reči. Ako si to dovoľuje,takto ma naťahovať ?! „No tak to konečne povedz,chcem byť v obraze!Sam to už isto vie !!“

Mama teda pokračovala: „No,je na tebe,či chceš byť s otcom,alebo so mnou,ja sa sťahujem späť so San Francisca a našla som si tam priateľa...Budem bývať s ním,tvoj brat...“

Zas som jej skočila do reči : „Prečo?Prečo mi toto robíte ?! Ja chcem byť s vami oboma !“...

...Mama mi povedala : „Vieš,je to na tebe,ak chceš byť 6 mesiacov so mnou a 6 mesiacov s otcom,tak ti to schválim,aj tvoj brat sa tak rozhodol...A mimochodom,máš prísť za otcom,aj on ti chce niečo...“

Mama ani nedopovedala a ja som už bežala za ockom.

A nadšením som prišla a zkríkla : „ Oci! O čo ide ?“

Otec sa na mňa pozrel,vedľa neho stála nejaká žena s chalanom...Otec povedal : „Liss,ide o to,že toto je moja nová priateľka,ako ti už mama povedala,máš sa rozhodnúť,Samy sa rozhodol,pol na pol,rád by som mal vás oboch pri sebe naraz...A v priebehu toho pol roka,čo budeš u mamy,vás budem chodiť navštevovať....“

Ani nedokončil...Obom rodičom som vždy skákala do reči...povedala som : „Ale to nemôžeš !“,pozrela som sa na neho vyčítavým pohľadom.

Otec pokračoval „A ešte niečo,Liss,toto je Diana a Rob,je to moja priateľka a jej syn,budú bývať s nami,dúfam,že si budete rozumieť...“

Neverila som vlastným ušiam ! Čo som počula ! Diana sa na mňa milo usmiala a bola veľmi sympatická,no neviem aké to bude,pol roka s cudziou ženou a jej synom,ktorý bol mimochodom strašne pekný,no ani mi ruku nepodal,uvidíme aké to bude...

Po chvíli som otcovi odpovedala : „No,tak som sa teda asi rozhodla,pol roka v San Franciscu a pol roka tu,no neviem,kde skôr začať,ale asi pôjdem najskôr s mamou,nech sa tu zabývajú nový obyvateľia a potom sa vrátim.Veď je tam ešte voľná izba tu pre Roba,majte sa!!“

S plačom som utekala do svojej izby a balila som veci...Asi ma bolo počuť,lebo niekto zaklopal.

Bol to Rob,spýtal sa,či môže a pozrel sa na mňa tými jeho krásnymi modrými očami...Ja som len odvrkla „Vojdi ! A hovor,čo chceš !“....

On sa na mňa pozeral,asi sa tiež niečim trápil,no povedal mi : „Vieš,tvoj otec je úžasný,tvoj brat tiež,takže musíš byť aj ty...Si veľmi zlaté dievča a myslím,že ti bude v San Franciscu dobre,prišiel som odtiaľ,dúfam,že ten pol rok rýchlo ubehne a budem mať možnosť ťa spoznať..Tvojho brata už poznám...Prosím,drž sa tam :)“...Milo sa na mňa usmial,dal mi do ruky akýsi papierik a odišiel...Najskôr som tomu nevenovala pozornosť,no potom som si ten papier pozrela,už som bola v San Franciscu,v tom dome,toho maminho priateľa...Mala som naozaj rozprávkovú izbu,no nebolo to také,ako doma...na Floride...

Tak som si teda pozrela ten papier...Bolo tak jeho meno na facebook...Keďže som bola často na počítači,tak som si ho teda pridala...V ten večer mi napísal...
CHAT:
R: Ahoj,ako sa máš ? Je ti tam dobre ? Rád by som ťa znova videl....

L:Ahoj,dobre a ty? Ano je tu fajn,a prečo ťa tak veľmi zaujímam ?!

R:Dá sa to,ale ten váš dom je taký prázdny,keď sme tu len 3-ja...Tvoj otec je v práci skoro stále,mama tiež a ja som tu sám..Vieš,si úžasne dievča..A...Prepáč,už musím ísť spať...G.N. :)

Už bol offline...Bože! Toto nie !

….Ten pol rok nejako prešiel,už bol deň,kedy som s bratom Samom letela na Floridu.

Na letisko s nami išiel Brian s mamou...Brian je ten mamin priateľ....

Nie je zlý,no vidno,že je to typický boháč...Nie ako náš ocko...Ten síce tiež patrí medzi bohatších,no nikdy sa tak nesprával....

V lietadle som sa rozprávala so Samom a s nejakým chlapcom,čo sedel vedľa mňa...Už sme pristávali...Brat ma zavolal,aby sme už išli,tak sme vystúpili,zobrali si kufre a išli pred letisko čakať ocka...Ocko prišiel a my natešení sme už chceli ísť,no ešte na niečo sme čakali...Čakali sme na toho chlapca,čo sedel vedľa mňa...Je to vraj sused...

Keď sme prišli domov,konečne som sa mohla zložiť vo vlastnej izbe a užívať si skutočný domov...Rob bol ten týždeň práve preč...Našťastie...Diana je milá,naozaj milá...Väčšinu dňa trávila v práci a keď prišla domov,bola s nami,alebo sme niekam išli...

Prišiel čas Robovho návratu...Ja som radšej išla von s kamarátkami,nepotrebujem ho vidieť...

No keď som prišla domov,na stole v mojej izbe ma čakal papierik „Ahoj,mrzí ma,že si tu nebola,keď som sa vrátil :(.“

Bože ! On je úžasný !! Môj nevlastný brat !!

Večer som so Samom hrala žolíka a potom sme sa ešte rozprávali o San Franciscu...Keď zrazu...Niekto mi zaklopal na dvere..Sam určite vedel o čo ide ! Keďže sa zodvihol a odišiel...Bol to Rob...Krásne sa usmial a spýtal sa : „Liss,môžem na chvíľočku ?“....

Ja som len prikívla,že keď inak nedá...

A začal : „ Vieš,keď sme si písali na sieti,ten večer,pred pol rokom...Napísal som ti preto,lebo si úžasné dievča a hneď z prvého stretnutia som vedel,že ťa budem mať veľmi rád..Svojím správaním mi to len utvrdzuješ...A prosím,neboj sa ma :) ja ti nič nespravím :)“...

Rob videl,že nemám slov na jeho prednes,tak odišiel ...Bolo mi to ľúto...Tak skvelý chlapec...So Samom hrali playko keď som chcela ísť pozerať film...Sam mi samozrejme telku uvoľnil a išli von...Pozerala som Titanic,môj najobľúbenejší film...Pri najkrajšej scéne sa vrátil Rob pre niečo...No asi zabudol...Lebo si išiel sadnúť ku mne a pozeral so mnou...Pomaly sa ku mne približoval,no film skončil...Nič sa nedialo...Išla som sa napiť a do svojej izby...